Chránené heslom: Zdravé mesto – bezpečné miesto pre hru, pocity a rast

Novinky

25. 09. 2026

Chránené heslom: Zdravé mesto – bezpečné miesto pre hru, pocity a rast

Pocity formujú náš život a zásadne ovplyvňujú naše zdravie. Rovnako aj miesto, kde žijeme, výrazne vplýva na naše pocity a zdravie. Pre deti to platí dvojnásobne. Druhú výstavu v TU-BA Moje mesto pocitov, ktorú pripravili Veronika Grand Bruncková a Linda Urbanová z o.z. Zdravé zdravotníctvo spolu s MIB, sme venovali detskému svetu, životu a zdraviu detí v Bratislave. O zdraví a emóciách sa rozprávali s Veronikou Grand Brunckovou a Lindou Urbanovou.

Ako spoznáme spokojné (zdravé) dieťa (na ulici v meste)?

Podľa detských psychológov, s ktorými sme spolupracovali aj na výstave, nevieme zdravé dieťa definovať iba pocitom spokojnosti a úsmevom, ktorý mnoho dospelých očakáva. Zdravý emočný vývin je aj vtedy, keď sa dieťa hnevá, alebo je smutné, ale dokáže rozpoznať príčinu svojho pocitu a pomenovať ho. Aj keď sa dospelým na ten hnev nie vždy príjemne a trpezlivo pozerá. 🙂

Ale spokojné dieťa na ulici spoznáme tak, že má priestor naplno a bez strachu objavovať svet okolo seba. Je to dieťa zvyknuté na bezpečné prostredie. Je to dieťa, ktoré má vo svojom okolí dostatok podnetov na hru a priamy kontakt s prírodnými elementmi. 

Ako vyzerá zdravé mesto?

Zdravé mesto je bezpečné a nejde len o kvalitu ovzdušia. Môže byť navrhnuté aj z perspektívy dieťaťa – mestský mobiliár, hracie prvky či orientačné body sú ergonomicky prispôsobené aj jeho výške a vnímaniu. Vďaka tomu sa dokáže po meste, primerane svojmu veku, pohybovať samo, čím sa učí zodpovednosti a buduje si zdravú sebadôveru. Ak má možnosť vytvárať si priateľské vzťahy v rámci komunity v bezpečnej blízkosti domova a školy, dostáva ideálny priestor pre svoj rozvoj.

Presne z tohto dôvodu vznikla aj naša výstava Moje mesto pocitov. Naším cieľom bolo vytvoriť podnetný a bezpečný priestor pre rodičov, pedagógov a deti, kde by sa mohli na chvíľu zastaviť a začať sa spoločne, no najmä prirodzene, rozprávať o duševnom zdraví. Schopnosť pomenovať to, čo práve cítim, a pochopiť prežívanie svojich emócií, je jedným z najdôležitejších pilierov zdravého vývinu. 

Okrem toho sa našou prácou v občianskom združení snažíme k zdraviu detí aj dospelých prispieť osvetou o prevencii zdravia a tiež redizajnom priestorov zdravotníckych zariadení na Slovensku. Veríme totiž, že na to, aby bola populácia zdravá, potrebujeme, aby téma zdravia nebola strašiakom a to už od detstva.

Vy sa zaoberáte aj tým, ako prostredníctvom dizajnu podporiť uzdravenie dieťaťa, keď už je choré – navrhujete lepší dizajn nemocničných priestorov pre deti. Povedzte nám o tom viac. (Viac tu QR kód)

Áno, vychádzame z viacerých svetových výskumov, ktoré potvrdzujú, že každý pozitívny (ale aj negatívny) zásah do priestoru má na zraniteľného pacienta obrovský vplyv. Ísť do nemocnice nie je slobodná voľba. Deti aj dospelí sa tam ocitajú nechcene, sú vystresovaní a nesvoji. Našou snahou je tieto chladné priestory poľudštiť a ukázať, že na veľkú zmenu často nepotrebujeme chýbajúce milióny. Využívame na to dva hlavné nástroje: umenie a farbu, drevo a prírodu.

Čo sa týka umenia, výskumy dokazujú, že ak je správne zvolené, dokáže detského pacienta rozptýliť, a tým reálne redukovať pocit bolesti. Umenie, ktoré obsahuje krajinné výjavy, priateľské tváre či známe predmety, môže dokonca znížiť krvný tlak a srdcový tep. Dôležitú úlohu tu hrajú farby, pretože tvoria emócie. Hľadáme napríklad diela v primárnych farbách, ktoré do priestoru prinášajú hravosť, čo je pre deti veľmi dôležité, alebo využívame zelenú farbu, ktorá evokuje pokoj. Postupne chceme do zdravotníckych priestorov pre deti zapájať aj viac hravých prvkov, ktorým deti dobre rozumejú a vedia ich priviesť na pozitívnejšie myšlienky, ako je ich aktuálna liečba.

Druhým kľúčovým prvkom je masívne drevo a prírodné materiály. V zdravotníctve sme si zvykli na chladné, ľahko umývateľné plasty, no práve drevo nás inštinktívne upokojuje a navodzuje v nás pocit bezpečia zdedený po predkoch. Možno to mnohých prekvapí, ale masívne drevo bez povrchovej úpravy lakom má silné antimikrobiálne účinky. Vďaka pórovitosti odsáva vlhkosť a obsahuje vlastné antiseptické látky, takže sa na ňom baktérie nedokážu dobre množiť. Je teda do niektorých zdravotníckych priestorov mimoriadne vhodné. Zároveň sú zdravotnícke budovy často uzatvorené prostredia plné stresu, ktoré môžu prispievať k tzv. Sick building syndrome. My sa opierame o princíp biofílie, teda našu vrodenú potrebu spojenia s prírodou, ktorá nás prirodzene upokojuje. Keď do priestorov, ako sú čakárne, prinesieme napríklad rastliny, výrazne to zlepšuje mentálnu pohodu. Niektoré rastliny dokonca pohlcujú toxíny, ktoré inak môžu spôsobovať bolesti hlavy či únavu.

Celý tento koncept dopĺňame o detaily, akými sú napríklad teplé biele osvetlenie, pohodlnejšie sedenie, redukcia vizuálneho smogu a jasná navigácia. Sme presvedčené, že takýto premyslený a inkluzívny dizajn má na malých aj veľkých pacientov silný terapeutický dopad a aktívne pomáha pri ich liečbe.

Ktoré z pocitov sú podľa vás najzdravšie? Ktorý považujete za najzaujímavejší (aktuálne)?

Zdravé sú určite všetky, aj keď nie všetky sú jednoduché a príjemné na prežívanie. Na výstave deťom aj dospelým, priniesla naša detská psychologička Kristína Szabó super nástroj, ako svoje pocity rozoznať. Nazvali sme ho kruh emócií. Tento kruh nás učí, že každá emócia má svoje miesto. Neznamená to, že niektoré emócie sú lepšie ako iné, ale všetky sú si rovné.

A aké emócie považujeme aktuálne za najzaujímavejšie my, hmm. Aktuálne s výstavou putujeme z TUBA ďalej do škôl a potom do kultúrnych zariadení, takže sme ohľadom toho veľmi nadšené.

Ale ja (Veronika) priznávam, že keďže za chvíľu nastupujem na prvú materskú a rovno s dvojičkami, občas ma chytajú všetky emócie naraz. Ale to sú možno hormóny. (Smiech)