Petra Marko sa vrátila z Londýna, aby zmenila Bratislavu: Bratislavský verejný priestor bol dlhé roky zanedbávaný, teraz sa výrazne mení

Rozhovor vznikol v spolupráci s 

Keď sa povie TU-BA, českému publiku sa okamžite ponúka analógia s pražským CAMP-om. Do akej miery ste sa ním pri vzniku centra architektúry a mestského plánovania skutočne inšpirovali?  

Dlhodobo som žila a pracovala v Londýne, meste, ktoré čelí komplexným výzvam a kde je diskusia o rozvoji prirodzenou súčasťou verejného života. Videla som, akú dôležitú úlohu tam zohrávajú platformy, ktoré spájajú odborníkov, samosprávu, súkromný sektor aj verejnosť. TU-BA vznikla z presvedčenia, že Bratislava si zaslúži takýto priestor. Ostatne, táto vízia bola ukotvená aj v stratégiách mesta a MIB-u. Chýbalo však jej pretavenie do reality: vytvorenie živého miesta, kde by sa rozvoj mesta zrozumiteľne a otvorene vysvetľoval, diskutoval a zdieľal. 

CAMP bol pre nás dôležitý najmä ako stredoeurópsky precedens. Naše mestá sa stále vyrovnávajú s dedičstvom obdobia, keď sa o ich budúcnosti nerozhodovalo participatívne a kultúra verejného dialógu bola veľmi obmedzená. Po roku 1989 Bratislava navyše prešla rýchlym a často fragmentovaným rozvojom bez dostatočne silnej spoločnej vízie, čo prispelo k nízkej dôvere medzi mestom, verejnosťou a ďalšími aktérmi. CAMP ukázal, že aj v tomto kontexte sa mestské plánovanie môže stať prirodzenou súčasťou verejného života. To bolo pre nás veľmi silné. 

Našou ambíciou je dlhodobo kultivovať TU-BA ako miesto dialógu, vzdelávania a zapájania verejnosti – vrátane detí a mladých ľudí, ktorí budú formovať budúcnosť Bratislavy. Zároveň sme od začiatku vedeli, že TU-BA nebude kópiou CAMP-u. Praha mala pre CAMP k dispozícii mimoriadny priestor vo vlastníctve mesta a iný model financovania. V Bratislave sme stáli pred voľbou, či niekoľko rokov čakať na ideálne podmienky, alebo začať v menšom priestore teraz, keď pripravujeme nový Metropolitný územný plán a potrebujeme o budúcnosti mesta diskutovať. Rozhodli sme sa začať hneď. 

Nezostalo však iba pri inšpirácii. Ako dnes spolupráca s CAMP-om a IPR Praha konkrétne vyzerá?  

CAMP je dnes programovým partnerom TU-BA. Dôležitá je pre nás predovšetkým výmena know-how medzi inštitúciami, ktoré riešia podobné témy v relatívne podobnom stredoeurópskom kontexte. 

V marci sme napríklad v TU-BA zorganizovali MIB Talk Praha má plán! so zástupcami IPR (Inštitút plánovania a rozvoja Prahy). Praha predstavila skúsenosť so svojím Metropolitným plánom a mohli sme ju priamo konfrontovať s procesom, ktorý sa teraz začína v Bratislave. Prvý bratislavský ARCHI-RUN zase vychádza z pražského formátu CAMP, ktorý spája pohyb po meste s poznávaním architektúry. 

Spolu s CAMP-om sme tiež členmi medzinárodnej siete centier architektúry a minulú jeseň sme sa zúčastnili ich spoločného stretnutia v Kodani. Práve táto medzinárodná výmena je pre nás veľmi obohacujúca – ukazuje, že jednotlivé centrá síce vznikajú v odlišných podmienkach, ale riešia veľmi podobnú otázku: ako vtiahnuť verejnosť do premýšľania o budúcnosti mesta. 

CAMP pôsobí aj ako kultúrna inštitúcia. Je TU-BA predovšetkým centrom urbanizmu a participácie, alebo chcete byť súčasťou bratislavskej kultúrnej scény?  

Tieto veci podľa mňa nemožno úplne oddeliť. Architektúra, dizajn, urbanizmus aj kultúra spoločne vytvárajú spôsob, akým mesto vnímame.  

TU-BA nie je úradom MIB-u. Funguje ako živý verejný priestor. Máme výstavy, prednášky, projekcie, workshopy, vzdelávací program pre školy, knižnicu, kníhkupectvo aj kaviareň. Spolupracujeme s architektmi, dizajnérmi, akademickými inštitúciami a kultúrnymi organizáciami. 

Prvá výstava Poznáš Bratislavu? napríklad vznikla z dát, máp a analytickej práce MIB-u, ale spôsob, akým bola prevedená do zrozumiteľnej priestorovej a vizuálnej podoby, je už jednoznačne prácou informačného a výstavného dizajnu.  

Je pre mňa dôležité, aby ľudia nevnímali architektúru alebo urbanizmus iba vo chvíli, keď sa niekde začne stavať. Sú súčasťou každodennej kultúry mesta.  

Kometovaná prehliadka výstavy Poznáš Bratislavu, foto: Miro Pochyba

A čo by ste si želali, aby si človek z TU-BA odniesol?  

Pocit, že je súčasťou mesta.  

Nemusí odchádzať s tým, že so všetkým súhlasí. Bola by som radšej, keby odchádzal s väčšou zvedavosťou o meste. Ak ľudia začnú mesto vnímať ako niečo, čo môžu aktívne spoluvytvárať, a nie ako niečo, čo sa im iba deje, potom má TU-BA zmysel.  

CZECHDESIGN sa podrobne venoval situácii okolo Slovenského centra dizajnu, VŠVU a ďalších kultúrnych inštitúcií. V článku zaznieva obava, že politické zásahy môžu poškodiť aj dlhodobý výskum a dokumentáciu slovenského dizajnu. Ako túto situáciu vnímate vy ako riaditeľka verejnej inštitúcie?  

MIB je mestská odborná inštitúcia, nespadá pod Ministerstvo kultúry SR, takže naša inštitucionálna situácia je iná. Zároveň však nie sme izolovaný ostrov. Fungujeme v jednom odbornom a kreatívnom ekosystéme s architektmi, dizajnérmi, vysokými školami, kultúrnymi inštitúciami a nezávislou scénou.  

Pre mňa je dôležitý princíp kontinuity odborných inštitúcií. Kvalitná architektúra, dizajn ani plánovanie mesta nevznikajú počas jedného volebného obdobia. Potrebujú dlhodobo budovanú expertízu, dôveru, otvorenosť voči rôznym názorom a možnosť viesť kritickú odbornú diskusiu.  

Práve v čase, keď je spoločnosť polarizovaná a verejná debata sa často odohráva vo veľmi vyhrotenej podobe, podľa mňa potrebujeme verejné inštitúcie a fyzické miesta, ktoré kultivujú demokratickú diskusiu. To je jeden z dôvodov, prečo považujem TU-BA za dôležitú práve teraz.  

Spolupracujete priamo so Slovenským centrom dizajnu?  

Postupne rozširujeme programové spolupráce a určite máme záujem hľadať spoločné presahy aj so Slovenským centrom dizajnu. Spolupracujeme napríklad s VŠVU, Fakultou architektúry a dizajnu STU, Inštitútom Slovenskej komory architektov, CAMP-om, Goethe-Institutem a ďalšími organizáciami. Množina programových spoluprác nie je uzavretá – práve naopak, rastie. TU-BA má za necelý rok fungovania 12 programových partnerov. Prepájanie architektúry, urbanizmu a dizajnu je pre TU-BA veľmi prirodzené a určite v ňom vidíme ďalší priestor. 

Na Slovensku budú tento rok komunálne voľby. Máte obavu, že zmena vedenia Bratislavy môže ohroziť kontinuitu MIB-u alebo TU-BA?  

Každá verejná inštitúcia musí svoju existenciu predovšetkým napĺňať tým, že je pre mesto užitočná. MIB vznikol v roku 2019 aj ako reakcia na dlhšie obdobie, keď Bratislave chýbala silná kapacita pre strategické plánovanie, koordináciu rozvoja a participáciu. Dnes pripravujeme urbanistické štúdie a stratégie, organizujeme architektonické súťaže, nastavujeme štandardy verejného priestoru a spolupracujeme na konkrétnych premenách ulíc, námestí či parkov. Dôležité však nie je iba množstvo výstupov, ale aj to, či vďaka nim mesto dokáže robiť kvalitnejšie a informovanejšie rozhodnutia.  

Odborné plánovanie mesta navyše nefunguje v štvorročných cykloch. Územný plán, transformácia veľkého brownfieldu alebo zmena mobility sú procesy na desaťročia. Preto považujem za dôležité, aby si mesto dokázalo udržiavať odbornú pamäť, expertízu a kontinuitu aj pri politických zmenách. 

To isté platí pre TU-BA. Jeho hodnotu určuje to, že je miestom, kde sa stretávajú rôzne perspektívy, buduje sa dôvera a verejnosť môže vstupovať do diskusie o budúcnosti mesta. 

TU-BA je financovaná súkromným sektorom, z darov a z grantov. Niektorí jej vyčítajú podporu veľkých hráčov developmentu z obavy pre ovplyvňovanie rozhodnutí o budúcnosti mesta.  

Rozumiem, prečo táto otázka vzniká, a považujem za správne ju otvorene klásť. TU-BA vznikla z externých zdrojov práve preto, že sme na podobný projekt nemali dostatok verejných prostriedkov. MIB je zakladateľom a kurátorom centra a finančná podpora nedáva žiadnemu partnerovi právo zasahovať do programu alebo dramaturgie. Pravidlá sú transparentné a zmluvy verejné. Aktuálne máme 41 partnerov z rôznych oblastí architektúry, developmentu, dizajnu, či stavebníctva, ktorí veria v schopnosť TU-BA transparentne prepájať samosprávu, súkromný sektor, odborníkov a verejnosť. 

Pri nedávnej návšteve TU-BA pražský námestník primátora Petr Hlaváček veľmi trefne poznamenal, že „Mesto si nepostavíme sami.“ Táto veta veľmi rezonuje aj s našou misiou. Ak chceme budovať dôveru, potrebujeme dostať k jednému stolu mesto, odborníkov, developerov, občiansku spoločnosť aj verejnosť. Nechceme viesť binárnu debatu, v ktorej musí byť niekto víťaz a niekto porazený. Úlohou TU-BA je vytvárať priestor pre dialóg, v ktorom hľadáme riešenia, ktoré dokážu zladiť rôzne legitímne záujmy a zároveň prinášajú jasný verejný benefit. Pretože kvalita života a konkurencieschopnosť mesta od seba nie sú oddelené témy. 

Vazovova ako súčasť projektu Mesto pre deti prešla výraznými zmenami, foto: Marek Velček

Keď sa presunieme z TU-BA do ulíc: v akom stave je podľa vás dnes verejný priestor Bratislavy?  

Sme v období výraznej zmeny, ale rozhodne nemáme hotovo. 

Bratislavský verejný priestor bol dlhé roky zanedbávaný a veľká časť mesta sa postupne prispôsobovala najmä pohybu a parkovaniu áut. Chýbali systematické investície, jasné štandardy aj dlhodobejšia predstava o tom, aké mesto chceme vytvárať. 

Úlohou Metropolitného inštitútu bolo spolu s mestom priniesť víziu, ako by Bratislava mohla vyzerať, a pretaviť ju do konkrétnych princípov a štandardov verejného priestoru a územného plánovania.  

Veľký posun nastal v tom, pre koho mesto navrhujeme, koho potreby pri plánovaní vidíme a ako verejnosť do procesu tvorby mesta zapájame cez participáciu. Cez program Mesto pre deti sa na ulice a verejné priestory pozeráme očami detí – riešime bezpečné cesty do školy, samostatný pohyb, hru či možnosť tráviť čas vonku. Do programu sa dodnes zapojilo 32 bratislavských škôl, tento rok sme cez Prihláškový program prijali ďalších 11 škôl, s ktorými budeme spolupracovať na rozsiahlom mapovaní a participácii, ktorá prinesie ďalšie transformácie ulíc. Zároveň v našej práci vedome uplatňujeme princípy rodovo citlivého plánovania a viac sa zaoberáme skupinami, ktoré boli pri navrhovaní mesta tradične menej počuť, napríklad dievčatami a tínedžermi. 

Inklúzia, bezbariérovosť a potreby rôznych skupín sa cez štandardy a princípy, ktoré MIB vytvoril pretavujú do rôznych mierok verejných priestorov. Námestie slobody bolo desaťročia priestorom, ktorému sa ľudia skôr vyhýbali, a dnes patrí medzi najživšie miesta Bratislavy. Vznikajú nové skateparky a priestory pre mladých, nové prírodné ihrisko na Kamzíku ponúka deťom slobodnejšiu a dobrodružnejšiu hru. Rovnako dôležité sú bežné ulice, parky, zastávky, chodníky, priechody, stromy či lavičky. Kvalita mesta napokon vzniká z tisícov každodenných detailov – a z toho, či pri nich myslíme na ľudí rôzneho veku a schopností. 

Optiku plánovania mesta cez potreby detí prenášame aj do mierky plánovania nových mestských štvrtí – napríklad na Mlynských nivách urbanizmus stojí na princípoch 15 minútového mesta – bývanie vo vnútroblokoch kde sa budú deti môcť bezpečne hrať a navštevovať susedov, vytvorenie nového električového bulváru, školy, vybavenosť  a verejné priestory, ktoré podporujú potreby detí, rodín a každodenného života. 

Čo podľa vás odlišuje dobre navrhnutý verejný priestor od priestoru, ktorý je iba pekný?  

Život. 

Verejný priestor je scéna, na ktorej sa odohráva spoločenský život mesta. Dobrý verejný priestor preto nevzniká iba dizajnom. Rovnako dôležité je, čo sa v ňom môže odohrávať. Niektoré aktivity sú spontánne – deti sa hrajú, ľudia si sadnú na kávu, stretnú suseda alebo si spravia piknik. Iné sú organizované – koncert, trh, diskusia, či komunitné podujatie.  

Dobre navrhnutý priestor musí byť dostatočne otvorený na to, aby si ho ľudia mohli osvojiť. Námestie slobody funguje práve preto, že tam vedľa seba existuje hra vo fontáne, koncert, protest, piknik, venčenie psa aj obyčajné čakanie. Kvalitný verejný priestor nie je hotový obraz. Je to rámec pre život. 

Preto premýšľame nad rôznymi používateľmi aj rôznymi spôsobmi používania. Čo potrebuje osemročné dieťa? Senior? Rodič s kočíkom? Človek na vozíku? Niekto, kto iba prechádza, a niekto, kto tam chce dve hodiny zostať? Okrem práce na revitalizáciách verenjných priestorov hľadáme aj nástoje pre ich aktiváciu. Umiesňujeme hracie boxy s loptami a inými hrami vo vnútroblokoch tak aby aj v mikromierke susedstva podporili voľnú hru. Náš pavilón na hranie je pop-up inštalácia, ktorá hosťuje program pre deti ako čítačky, výstavy alebo divadielka, ako aj športové a hracie náradie a pobudne na jednom mieste aj niekoľko mesiacov. Ulice na hranie zasa vytvárajú príležitos’t dočasne využiť priestor pre komunitu detí, rodičov a učiteľov a identifikovať, aké zmeny by v susedstve pomohli. 

Námestie slobody po revitalizácii ožilo a slúži ľuďom, foto: Marek Velček

Metropolitný inštitút zároveň podobne ako IPR zhromažďuje, interpretuje a využíva dáta na plánovanie budúcnosti mesta. Veľkou témou je napríklad celoeurópska kríza bývania. Ako sa na to pozerá MIB?  

Bývanie je dnes jedna z najväčších tém európskych miest a Bratislava nie je výnimkou. Naša aktuálna štúdia ukazuje, že medzi rokmi 2021 a 2050 bude potrebné vytvoriť až 123-tisíc bytov. Nejde však iba o ich počet, ale o to, kde a aké mesto týmto rastom vytvárame. 

Bratislava má veľké vnútorné rezervy – identifikovali sme 113 brownfieldov s rozlohou približne 580 hektárov. Práve ich transformácia nám umožňuje rásť dovnútra mesta namiesto ďalšej suburbanizácie a vytvárať kompaktné štvrte s bývaním, službami, školami, zeleňou a kvalitnou dopravou. 

Úlohou MIB-u je vytvárať rámec pre takýto rozvoj a chrániť verejný záujem. Nový Metropolitný územný plán určí, kde a za akých podmienok sa môže Bratislava v ďalších desaťročiach rozvíjať, pričom MIB preň pripravuje dátové podklady, urbanistické štúdie a koordinuje jednotlivé témy. 

Príkladom sú Mlynské nivy, kde na 138 hektároch koordinujeme spolu s mestom a takmer dvadsiatimi vlastníkmi transformáciu územia ako jednej štvrte, nie série izolovaných developmentov. Vďaka tomu vieme spolu s bývaním plánovať aj školy, verejné priestory, zeleň, električku a ďalšiu infraštruktúru. 

MIB z roviny strategického plánovania vie spolu s mestom ovplyvniť, kde bývanie bude vznikať, aké štvrte vytvorí a akú verejnú hodnotu rozvoj mestu prinesie. 

Aktuálne v réžii MIB-u ako organizátora prebieha aj súťaž na veľkú transformáciu industriálneho prístavu v meste – Zimný prístav. Je to výnimočný projekt. Ako by tento prístav mohol vyzerať, ak sa podarí naplniť víziu mesta a vlastníkov?  

Zimný prístav je jedna z najväčších rozvojových príležitostí Bratislavy na najbližšie desaťročia. Hovoríme o približne 65 hektároch na Dunaji v širšom centre mesta, ktoré sú dnes pre verejnosť z veľkej časti neprístupné. Dlhodobým cieľom je vznik živej, zmiešanej a klimaticky odolnej štvrte na rieke, ktorá otvorí ľuďom prístup k Dunaju, ponúkne bývanie, prácu, služby a kvalitné verejné priestory a zároveň zachová industriálnu pamäť. 

Vyhlasovateľmi medzinárodnej urbanistickej súťaže sú Verejné prístavy, ktoré sú zároveň väčśinovým vlastníkom územia; a hlavné mesto Bratislava. MIB súťaž organizuje. Vízia nevzniká oddelene – od začiatku ju pripravujeme spoločne a súčasťou procesu bola aj odborná participácia s dotknutými stranami a participácia s verejnosťou. V procese sme sa inšpirovali skúsenosťami miest ako Hamburg, Kodaň, Amsterdam či Malmö, ktoré už prešli transformáciou veľkých prístavných území. Nechceme však vytvoriť ich kópiu. Úspech Zimného prístavu bude v tom, či vznikne autentická bratislavská štvrť na Dunaji, ktorá integruje unikátny genius loci tohto miesta. 

Súťaž mala už v prvom kole veľkú odozvu. Dostali sme 123 návrhov z 33 krajín. Do druhého kola postúpilo sedem tímov. Po ukončení súťaže víťazný tím ďalej rozpracuje súťažný návrh do formy komplexného urbanistického masterplanu, ktorý bude slúžiť ako dlhodobý rámec pre transformáciu Zimného prístavu. 

Zimný prístav – dnes neprístupný areál, ktorý sa zmení na živú štvrť, foto: Viktor Gubka

V jednom zo svojich starších rozhovorov ste povedali, že Bratislava je vlastne „15-minútovým mestom hlavne pre autá“. Platí to stále?  

Bratislava má vďaka svojej veľkosti a geografii obrovský potenciál byť mestom krátkych vzdialeností. Dlhé desaťročia sme však budovali systém, v ktorom je pre veľkú časť ľudí najjednoduchšou voľbou auto. 

To sa už postupne mení. Zlepšuje a rozširuje sa verejná doprava, cez úpravy chodníkov a priechodov podporujeme peší pohyb a bezbarierovosť, a postupne sa buduje prepojená sieť cyklotrás. Aj v rozvoji mesta vznikajú predpoklady pre polycentrickú Bratislavu, v ktorej nemusí byť všetko naviazané na historické centrum. Miesta ako Nová Cvernovka a vedľa nej rozvoj bývalého priemyselného areálu Palmy vytvárajú nové lokálne centrá. Mlynské nivy majú potenciál stať sa plnohodnotnou mestskou štvrťou s bývaním, prácou, školami a službami. Nová električka zase výrazne zlepšuje podmienky pre ďalší rozvoj Petržalky 

15-minútové mesto nie je iba dopravná téma. Súvisí s bývaním, územným plánovaním aj kvalitou jednotlivých štvrtí. Ak chceme znižovať závislosť od auta, musíme vytvárať viac miest, kde máte školu, obchod, park, prácu či kvalitnú verejnú dopravu prirodzene nablízku. 

Práve zmeny, ktoré uberajú časť priestoru automobilovej doprave, však bývajú v Bratislave veľmi konfliktné. Je vôbec možné robiť kvalitný verejný priestor bez konfliktu?  

 Mesto je spoločný priestor a prirodzene v ňom existujú rôzne potreby a názory. Dôležité však je, ako o týchto rozdieloch dokážeme hovoriť a akú predstavu mesta máme za jednotlivými rozhodnutiami. Ak sa diskusia zredukuje iba na otázku, kto niečo získal a kto o niečo prišiel, veľmi rýchlo vzniknú víťazi a porazení. Potrebujeme sa vedieť vrátiť k spoločnejšej otázke: Aké mesto chceme? Čo znamená bezpečné, zdravé, dostupné a kvalitné mesto pre rôzne skupiny ľudí? 

Úlohou verejnej správy je rozhodovať vo verejnom záujme a vedieť vysvetliť, z akých dát, potrieb a hodnôt rozhodnutie vychádza. Participácia pritom neznamená, že sa na konci všetci stopercentne zhodnú. Znamená, že rôzne perspektívy dostali priestor a že rozhodnutie vzniklo v procese, ktorému ľudia môžu rozumieť a dôverovať. 

Práve tu vidím jednu z kľúčových úloh MIB-u a TU-BA. Vytvárať priestor pre dialóg naprieč profesiami, sektormi aj verejnosťou, pomáhať pomenovať spoločné ciele a budovať dôveru a nástroje potrebné na to, aby sa mesto dokázalo meniť.